Daňové zvýhodnenie na vyživované dieťa podľa zákona č. 586/1992 Sb., o daních z příjmů (dále ZDP)

Obecné podmienky uplatnenia tohto inštitútu upravuje § 35c, vrátane postupu poplatníka uplatňujúceho daňové zvýhodnenie v daňovom priznaní, bez ohľadu na to či bol k tomu povinný, alebo sa tak rozhodol učiniť dobrovoľne.

Obecné podmienky uplatnenia tohto inštitútu upravuje § 35c, vrátane postupu poplatníka uplatňujúceho daňové zvýhodnenie v daňovom priznaní, bez ohľadu na to či bol k tomu povinný, alebo sa tak rozhodol učiniť dobrovoľne. V § 35d je upravený postup pri uplatnení daňového zvýhodnenia u platcu dane.1 O daňové zvýhodnenie sa znižuje daň znížená už o zľavy podľa § 35 a § 35ba.


Daňové zvýhodnenie je možné uplatniť za podmienok, že:
a) poplatník vyživuje aspoň jedno dieťa
b) býva s ním v jednej domácnosti 
c) neuplatňuje zľavu na dani podľa § 35a a § 35b ZDP

Ad a) Ktorá osoba sa považuje za vyživované dieťa pre účely ZDP je stanovené v § 35c odst. 6. Sú to deti vlastné, osvojené, deti v starostlivosti nahradzujúcej starostlivosť rodičov, dieťa druhého manžela a vnuk, či vnučka , pokiaľ ich rodičia nemajú zdaniteľné príjmy. A to buď deti neplnoleté, alebo plnoleté až do dovŕšenia 26 rokov, pokiaľ nepoberajú plný invalidný dôchodok a kumulatívne spĺňajú jednu z ďalších podmienok:
a)    sústavne sa pripravujú na budúce povolanie, ako je predpísané v § 12 až § 15 z.č.117/1995 o štátnej sociálnej podpore,
b)    nemôže sa sústavne pripravovať na budúce povolanie alebo vykonávať zárobkovú činnosť pre úraz či nemoc,
c)     pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je neschopné vykonávať sústavnú zárobkovú činnosť.
Zákon nevyžaduje, aby dieťa bolo vyživované počas celého zdaňovacieho obdobia.  Krajský súd v Ústí nad Labem vo svojom rozhodnutí č.j. 16 Ca 365/96 z dňa 20.1. 1997 vyslovil názor, že časť roka môže byť dieťa osobou spolupracujúcou a časť roka osobou vyživovanou.
Taktiež nie je prekážkou pre uplatnenie manželstvo dieťaťa, či vlastný príjem dieťa počas štúdia.2
Druh, či družka môžu uplatniť daňové zvýhodnenie na spoločného potomka za rovnakých podmienok ako manželia. Pokiaľ je rodičom len jeden z nich, uplatňuje  si čiastku rodič. U druhého z druhov to prichádza do úvahy iba v prípade, že je mu dieťa zverené do starostlivosti rozhodnutím príslušného orgánu3 Krajský súd v Plzni v rozsudku č.j. 30 Ca 62/2003-35 z dňa 20.11.2003 dospel k záveru, že pod pojem „dieťa v starostlivosti, ktorá nahrádza starostlivosť rodičov“ treba subsumovať nielen „dieťa, ktoré bolo prevzaté do tejto starostlivosti na základe rozhodnutia príslušného orgánu“, ale i dieťa, ktoré sa v takej starostlivosti nachádza taktiež fakticky. Najvyšší správny súd v predmetnej veci v rozsudku č.j. 6 Afs 25/2004-75 zo dňa 24.2.2006 argumentoval odlišne. Dieťa sa v starostlivosti, ktorá nahradzuje starostlivosť rodičov môže fakticky nachádzať iba „za predpokladu, že by tak bola nahrádzaná starostlivosť oboch rodičov“. Interpretáciou z.č. 117/1995 Sb. a z.č.155/1995 zistil, že prípadom, kedy „je dieťa zverené do starostlivosti tretej osoby“ je spoločné, že „sú obaja rodičia zo starostlivosti o dieťa vyradení“.4


Ad b) Definíciu domácnosti nájdeme v § 115 z.č. 40/1964 Sb.. V prípade  dieťaťa zákon nevyžaduje, aby sa v domácnosti zdržiavalo  po celé zdaňovacie obdobie, stačí pokiaľ sa tak udialo hocikedy v jeho priebehu.5 „Prechodný pobyt dieťaťa mimo domácnosť nemá vplyv na uplatnenie daňového zvýhodnenia.“6

Ad c) Málo praktické ustanovenie, fyzické osoby spravidla neinvestujú v miliónových čiastkach7

Suma, o ktorú sa daň zníži je stanovená na 11 604,- Kč pre rok 
2011. V prípade, že je vyživované dieťa držiteľom preukazu ZTP/P, čiastka sa zdvojnásobuje. Táto suma sa násobí počtom detí poplatníka. 


Daňové zvýhodnenie môže poplatník uplatniť formou:
a) zľavy na dani
b) daňového bonusu
c) kombináciou zľavy na dani a daňového bonusu

Ad a) Podľa § 35 odst. 2 je možné zľavu uplatniť „na nulu“, teda až do výšky daňovej povinnosti. Jej výška je neobmedzená, závisí od počtu detí.

Ad b) Daňovým bonusom je rozdiel medzi daňovým zvýhodnením, na ktoré má poplatník nárok, a daňovou povinnosťou. Aby si poplatník mohol bonus uplatniť, musí byť minimálna výška bonusu suma aspoň 100,- Kč. Je stanovená horná hranica, maximálny povolený daňový bonus je 52 200,- Kč. Aby sa zabránilo zneužívaniu, je pre uplatnenie daňového bonusu stanovená podmienka, kedy príjmy poplatníka podľa § 6, § 7, §8, § 9 ZDP musia za zdaňovacie obdobie byť aspoň vo výške 6 –násobku minimálnej mzdy. Minimálna mzda je v súčasnosti určená nar. vlády č.576/2006 Sb. vo výške 8 000,- Kč. U poplatníka, ktorý má príjmy iba z prenájmu nesmú výdaje prevýšiť tieto príjmy. Do úhrnu sa nezapočítavajú príjmy oslobodené, alebo tie z ktorých sa vyberá daň zrážkou podľa zvláštnej sadzby. 

Pokiaľ dieťa vyživuje v domácnosti viacej osôb, podľa § 35 odst. 9  môže daňové zvýhodnenie uplatniť len jeden z poplatníkov. Zákon neobsahuje domnienku, kto z nich je k tomu oprávnený pre prípad, že by sa nedohodli.

§ 35c odst. 10 postup pre prípad, že poplatník spĺňa podmienky pre uplatnenie daňového zvýhodnenia len po časť zdaňovacieho obdobia. V takom prípade si môže uplatniť pomernú čiastku vo výške 1/12 celoročného daňového zvýhodnenia za každý kalendárny mesiac
•    na počiatku ktorého boli splnené vyžadované podmienky
•    sa  dieťa narodilo
•    dieťa sa začalo sústavne pripravovať na budúce povolanie
•    dieťa bolo osvojené alebo prevzaté do starostlivosti nahradzujúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného úradu


Podľa § 35c odst.11 poplatník, ktorý má povinnosť podať daňové priznanie podľa § 38g, alebo sa tak rozhodol učiniť, uplatňuje daňový bonus v tomto daňovom priznaní. Súčasne v daňovom tlačive požiada správcu dane o vyplatenie. Správca dane postupuje podobne ako v prípade preplatku na dani (§ 64 z.č. 337/1992 Sb.)

Pokiaľ súčet mesačných daňových bonusov vyplatených v súlade s § 35d  presahuje čiastku, na ktorú má poplatník nárok za celé zdaňovacie obdobie, je podľa § 35c odst. 12 táto čiastka daňovým nedoplatkom. 
V prípade, že boli poplatníkovi vyplácané mesačné daňové bonusy, a poplatník si nárok na daňové zvýhodnenie v daňovom priznaní neuplatni, je nedoplatkom čiastka rovnajúca sa úhrnu vyplatených mesačných bonusov.

Daňový nerezidenti daňové zvýhodnenie môžu uplatniť za rovnakých podmienok ako  zľavy podľa § 35ba odst.1 písm. a) až písm. e).

Poplatníci s príjmami podľa § 6 majú možnosť uplatňovať mesačné daňové zvýhodnenie (túto možnosť nemajú nerezidenti) podľa §35d odst. 1, vo výške 1/12 zo sumy pripadajúcej na poplatníka podľa § 35c, a to vo forme mesačnej zľavy na dani, mesačného bonusu alebo ich kombináciou. 
Vypočítaná záloha sa najprv zníži o mesačnú zálohu podľa § 35ba. Pokiaľ je výsledná čiastka vyššia alebo rovná mesačnej zľave podľa § 35c, zníži sa o ňu. Pokiaľ je však výsledná čiastka nižšia ako čiastka mesačného daňového zvýhodnenia, ich rozdielom je mesačný daňový bonus. Mesačný daňový bonus je poplatníkovi vyplatený platcom dane spoločne s príjmami podľa § 6,
•     pokiaľ je jeho výška aspoň 50,- Kč, maximálne  do sumy 4 350,-Kč, 
•    úhrn príjmov podľa § 6 (okrem oslobodených a podliehajúcich zvláštnej sadzbe dani) od platcu je aspoň na úrovni ½ minimálnej mzdy.


Daňové zvýhodnenie vo  forme  zľavy vnímam  ako  štandardnú
zľavu na dani. Uplatnenie na neobmedzený počet detí nahráva propopulačnej politike. Výhrady mám voči konceptu  daňového bonusu, ktorý pracuje na báze myšlienky o negatívnej dani. Je výhodný pre rodiny s nižšími príjmami, alebo väčším počtom detí.   Vnímam ho však ako zavedenie dávkového prvku do daňového systému, ktorý je osamotený a zbytočne komplikuje daňovú úpravu, ako i v praxi výpočet záloh na dani i výpočet samotnej dane. Dokonca sa jedná o dávku testovanú na výšku príjmu, čo mi silne pripomína dávku štátnej sociálnej podpory, prídavok na dieťa (testovanie je rozdielne). Na základe vyššie zmieneného si myslím, že daný postup je nekoncepčný a omnoho lepší priestor na riešenie sa ponúka v oblasti dávkového systému.


Mgr. Jaroslav Oravec


1 Pelech, P. , Pelc V. Daně z příjmů s komentářem, Anag, Olomouc 2007, s. 580
2 Vybíhal, V. Zdaňování příjmů fyzických osob: praktický průvodce, Grada, Praha, 2006, s. 51 
3 Vybíhal, V. Zdaňování příjmů fyzických osob: praktický průvodce, Grada, Praha, 2006, s. 50
4 www.nssoud.cz
5 Sedláková E.,  Právní rádce, 2006, č.2, s. 73
6 Vybíhal, V. Zdaňování příjmů fyzických osob: praktický průvodce, Grada, Praha, 2006, s. 50
7 Pelech, P. , Pelc V. Daně z příjmů s komentářem, Anag, Olomouc 2007, s. 580










































































































































Jaroslav Jankrle

> Detail
Peter Klobušický

> Detail
Jana Kubištová

> Detail